Z bežnej stanice
umiestnenej na zemi alebo na lodi vznikajú prízemné meteorologické
mapy. Pozorovania a mapy sa robia v trojhodinových intervaloch podľa
svetového času.
Existujú aj aerologické stanice, pretože posudzovať počasie zo zeme
by nebolo dostačujúce. Z týchto staníc, ktorých je však podstatne
menej (cca 500), sa v šesťhodinových intervaloch vypúšťajú héliové
balóny nesúce sondy, ktoré merajú teplotu, vlhkosť, vzduch, tlak a
vietor. Po uskutočnení merania balón praskne a sonda sa znesie
padákom na zem.
Meteorologické družice a radary sú pomocné diagnostické prístroje.
Meteorológom môžu takéto fotografie spresniť frontálnu analýzu najmä
nad oceánom.
Na fotografii z družice je vidno aj veľmi rozsiahle meteorologické
objekty ako napríklad cyklóny, či fronty. Okrem toho dokáže robiť aj
snímky v infračervenej časti spektra - v noci.
Rádiolokátor je veľmi užitočný aj v krátkodobých predpovediach v
búrkových situáciách.
Existujú dva typy meteorologických družíc: obežná a geostacionárna.
Obežná monitoruje celú Zem, pretože okolo nej obieha. Geostacionárna
monitoruje jedno miesto 24 hodín, pretože sa postupne otáča vo výške
36 000 km.
|
|
